SLOVENSKÁ HUS

Vložené 15.05.2020

Slovenská hus, v literatúre sa stretneme aj s názvom slovenská podunajská hus, je pôvodné slovenské plemeno vytvorené v okolí Nitry a Levíc z krajového rázu bielych husí, priliatím krvi maďarských a emdenských husí ( Malík, V., 1983). Ide o vhodné plemeno pre úžitkové chovy najmä  do drobnochovateľského prostredia.

 

                                                                                          
Slovenské husi 1,1.

Pôvod slovenskej husi sa odvodzuje od  divej husi veľkej (Anser anser). Zdomácňovanie tejto husi začalo už v staroveku  v rôznych častiach Európy. Zo zdomácnených divých husí  ich následnou čistokrvnou plemenitbou a výberom vzniklo najviac plemien domácich husí, napr. rýnska, pomoranská, emdenská, česká a iné. Najviac plemien husí bolo typovo dotvorených v 19. a 20. storočí.

Slovenská hus má dobré chovné vlastnosti a zasluhuje si väčšie rozšírenie a záujem chovateľov, a to aj na úkor komerčných typov. Je bylinožravá, ľahko živiteľná, väčšinu krmiva je schopná obstarať si na paši. Hus znesie 12, niekedy viac (12 až 18) vajec, má zachovaný pud sedenia na vajciach, takže si ich  sama vysedí a húsatá tiež odvodí a počas odchovu sa stará o ich bezpečnosť. Materinské inštinkty slovenských husí sú veľmi silné, hus vie ochrániť húsatá pred dažďom, zahrievaním pri prudkých poklesoch teploty, aj pred dravcami. Výhodou je jej dlhovekosť a tým možnosť dlhoročného využívania úspešných chovných párov na plemenitbu. Chovný pár, prípadne kmeň je potrebné zostaviť už na jeseň, pretože husiam trvá vzájomné zbližovanie dosť dlho. Majú sklon k monogamii. Slovenská hus je stredne ťažké plemeno, gunár vybraný na plemenitbu má byť temperamentný, ale jeho hmotnosť nemusí byť na  hornej hranici prípustnej hmotnosti.

Rozlíšenie pohlavia

Pohlavný dimorfizmus je málo výrazný. Pri mladých husiach sa pohlavie podľa exteriéru nedá vždy spoľahlivo určiť. Pomerne spoľahlivý prostriedok na určenie pohlavia je vyhmatanie panvových kostí, ktoré tvoria u gunára úzku štrbinu, kým hus ich má od seba viac vzdialené a pri gunárovi vytlačenie penisu. Postupuje sa takto: položíme si hus na chrbát, prstami vyhmatáme vzdialenosť  panvových kostí, ak ide o gunára, môžeme mu vytlačiť z kloaky zakrpatený penis.

Pri starších husiach zistíme pohlavie už ľahšie, gunár býva mohutnejšieho vzrastu, má výraznejšiu hlavu, dlhší zobák, prenikavejšie gága a chodí vzpriamenejšie ako hus.

Súčasné rozšírenie

Zdá sa, že slovenská hus je v súčasnosti v našich chovoch vzácna až ohrozená. Bolo by vhodné, keby sa záujemcovia o jej chov a súčasní chovatelia viac združili, poskytovali si navzájom chovný materiál a hlavne, aby viedli pre všetky odchované  húsatá rodokmene. Potvrdzuje to (cit.) Analýza početnosti národných plemien husí v podmienkach Slovenskej republiky. „Na základe uznávacích protokolov registrovaných chovov slovenskej a suchovskej husi sme analyzovali počet chovov, plemenníkov a plemenníc a celkový počet hydiny. Hodnoty týchto ukazovateľov sme použili na výpočet efektívnej veľkosti populácie podľa Wrighta (1931) a zaradili sme populácie sledovaných plemien do kategórií podľa Oravcovej (2006). Priemerná veľkosť populácie slovenskej husi v období rokov 2001 – 2010 bola 59 ks v intervale od 28 ks (rok 2001) do 77 ks (rok 2008). V tomto roku  je slovenská hus zaradená ako ohrozené plemeno husí.

                                                                        Suchovské husi 1,1, gunár v popredí.

Pri plemene suchovská hus sme zaznamenali v rokoch 2001 až 2010 priemernú efektívnu veľkosť populácie 95 jedincov. Hodnoty tohto parametra sa pohybovali v rozmedzí od 58 ks (rok 2001) do 125 ks (rok 2006). V podmienkach Slovenskej republiky je suchovská hus zaradená do kategórie ohrozených plemien (Weiss, Ján – Gardiánová, Ivana – Hrnčár, Cyril – Mindek, Slavomír - Jebavý, Lukáš – Bujko, Jozef, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre).“

Pozrime sa spätne na počty plemenných chovov slovenských husí za posledných šesť rokov, bez rozmnožovacích chovov. (Chovateľ č. 5/2013)

SLOVENSKÁ HUS BIELA

Plemenné chovy v roku 2008

Marián Cáder, Bínovce - 1,3

Pavel Černý, Boleráz - 1,2

Pavol Ilavský, Suchá nad Parnou - 1,3

Jozef Fogada,  Veľké Zálužie - 2,5

Ing. Ján Luhový, Dolné Kočkovce  - 1,3

Ing. Jaroslav Matyáš, Zlaté Moravce  - 1,3

Rudolf Melkner, Suchá nad Parnou  - 1,3

Milan Pravda, Suchá nad Parnou  - 2,4

Jozef Procházka, Suchá nad Parnou  - 1,2

Branislav Varga, Smolenice - 2,5

Spolu v chovoch 13 gunárov a 33 husí.

Plemenné chovy v roku 2009

Stanislav Bandík, Oravská Polhora  - 1,3

Marián Cáder, Bínovce - 1,3

Pavel Černý,  Boleráz  - 1,3

Pavol Ilavský, Suchá nad Parnou  - 1,2

Daniel Izrael,  Boleráz  - 1,3

Jozef Fogada,  Veľké Zálužie  - 3,7

Ing. Ján Luhový, Dolné Kočkovce  - 1,3

Ing. Jaroslav Matyáš, Zlaté Moravce - 1,2

Rudolf Melkner, Suchá nad Parnou  - 1,1

Marek Ondruška, Báb  - 1,3

Milan Pravda, Suchá nad Parnou  - 1,1

Branislav Varga, Smolenice - 2,3

Spolu v chovoch 15 gunárov a 34 husí.

Plemenné chovy v roku 2010

Juraj Brijak, Jablonica  - 2,3

Stanislav Bandík, Oravská Polhora - 2,5

Marián Abelovský, Slovenské Kľačany - 2,3

Marián Cáder, Bínovce - 1,1

Pavel Černý,  Boleráz - 1,3

Pavol Ilavský, Suchá nad Parnou - 1,2

Jozef Fogada,  Veľké Zálužie - 3,9

Daniel Izrael,  Boleráz - 1,3

Ing. Ján Luhový, Dolné Kočkovce - 1,3

Rudolf Melkner, Suchá nad Parnou - 1,3

Marek Ondruška, Báb - 2,4

Milan Pravda, Suchá nad Parnou - 1,1

Branislav Varga, Smolenice - 1,3

Spolu v chovoch 19 gunárov a 40 husí.

Plemenné chovy v roku 2011

Stanislav Bandík, Oravská Polhora - 1,3
Pavel Černý, Boleráz - 1,3
Pavol Ilavský, Suchá nad Parnou - 1,2
Fogada Jozef,  Veľké Zálužie - 2,6
František Ladvenica,  Suchá nad Parnou - 1,1
Rudolf Melkner, Suchá nad Parnou - 1,2
Marek Ondruška, Báb - 1,2
Branislav Varga, Smolenice - 1,2
Spolu v chovoch 9 gunárov a 21 husí.

Plemenné chovy v roku 2012

Pavel Černý, Boleráz - 1,3

Jozef Fogada, Veľké Zálužie - 3,9

Rudolf Melkner, Suchá nad Parnou - 1,3

Branislav Varga, Smolenice - 1,2
Spolu v chovoch 6 gunárov a 17 husí.

Plemenné chovy v roku 2013

Marián Abelovský, Slovenské Kľačany - 2,5

Jozef Fogada, Veľké Zálužie - 3,7
Spolu v chovoch 5 gunárov a 12 husí.

Uznané chovy v roku 2020 (12 chovateľov, 62 husí, pohlavie 22,40)

Zoltán Balogh, B-chov - 2,2

Jozef Fogada, B-chov - 3,6

Rastislav Kovár, B-chov - 2,4

RNDr. Július Szabó, B-chov - 2,3

Marián Abelovský, A-chov - 1,2

Juraj Antal, A-chov - 2,4

Pavol Bonk, A-chov - 1,2

Briak Juraj, A-chov - 1,3

Bohumír Halás, A-chov - 1,2

Ing. Monika Kučesová, A-chov - 1,2

Mgr. Vladimíra Pecková, A-chov - 5,8

Michal Petrík, A-CHOV - 1,2

Čo je na príčine tomuto poklesu chovov?  Túto otázku som telefonicky položiltromchovateľom slovenských husí.

Marián Abelovský (máj 2013):„Podľa mojej mienky, slovenské husi v mnohých doterajších chovoch sú, viem to podľa toho, že si niektorí chovatelia brali odo mňa gunára. Úbytok uznaných chovov má rôzne príčiny, jednou z nich je možno aj komplikovaná uznávacia administratíva. Ak by sa ale stalo, že veľa chovov je zrušených spôsobom, že sa husi skonzumovali, mohlo by sa stať, že sa plemeno dostane do ťažkostí a nebude kde vziať plemenné gunáre. Bola by to nenahraditeľná škoda. Chovám tri čistokrvné plemená husí, slovenskú, suchovskú a kučeravú a okrem nich ešte tunajšiu domácu krajovú hus. Môžem povedať, že spomedzi nich je na samovýkrm najlepšia slovenská hus. Okrem toho má vysokú oplodnenosť vajec a liahnivosť. Vlani z 23 znesených vajec bolo oplodnených 21, všetky sa vyliahli aj odchovali.“

† Ing. Ján Luhový  (máj 2013):„Je za tým možno aj súčasná honba za inými atraktívnymi plemenami, ktoré sú momentálne v móde. Nezáleží pritom či ide o nových alebo dlhoročných chovateľov. Medzi také patria cholmogorské husi.  Tiež majú zachovaný pud kvokavosti a o húsatá sa dobre starajú.  Ich odchov sa dá momentálne lepšie speňažiť, jeden chovateľ husí si doviezol cholmogorku z výstavy v Lipsku a zaplatil za ňu 500 Eur.  Finančný efekt môže byť teda tiež na príčine úbytku slovenskej husi, pretože bežná cena za pár slovenských husí je 60 až 80 Eur.  Slovenské biele husi a ďalšie tri plemená chovám už viac ako desať rokov. Nemám v súčasnosti plemenný chov, ale rozmnožovací áno. Môžem pokojne povedať, že ide o plemeno zaujímavé nielen exteriérovo, ale aj po stránke úžitkovosti. Má dobré reprodukčné vlastnosti a pri použití na kulinárske účely má jednu z najlepších výťažností a mäso chuťovo vynikajúce. Slovenské husi majú sklon k monogamii, preto je najlepšie chovať ich v páre. Najlepšie páry vznikajú vtedy, keď sa partneri sami vyberú z kŕdľa podľa vzájomných sympatií. Ale nie je to pravidlo. Samozrejmosťou je,  že partneri musia  byť nepríbuzní. Stalo sa mi, že keď som zostavil kmeň z gunára a troch husí, odchoval som od nich menej húsat ako pri párovom chove. Ako som už povedal, chovám viac plemien a dávam prednosť párovému chovu.“

Jozef Fogada (máj 2013):„Nepribúdajú noví chovatelia ochotní venovať sa čistokrvnému chovu. Husi chovajú mnohí, ale väčšinou si kupujú komerčné hybridy, odchovajú ich, vykŕmia a využijú na konzum v svojej domácnosti alebo na predaj. Na mnohých dedinách ubudli priestory, kde sa mohli husi pásť a chodiť do vody. Chov čistokrvného plemena, v tomto prípade slovenskej husi bielej, znamená nakúpiť plemenný materiáíl, a to alebo húsatá a zostaviť pár či kmeň alebo kúpiť dospelé, nepríbuzné,  vystaviť ich na výstave alebo kúpiť už ocenené,  požiadať o uznanie rozmnožovacieho chovu. Odchované húsatá obrúčkovať, najlepšie odchované ponechať na ďalší chov atď. Dôležitá je pre mnohých chovateľov ekonomika chovu. Chovám slovenské husi už okolo dvanásť rokov a husiam ako takým sa venujem od detstva. Väčší záujem o chov a rozvoj chovu slovenských husí bielych by mohli naštartovať finančné dotácie. Kým v susednom Česku vyhlásili svoju hus za národný poklad, u nás o krásnej, slovenskej husi bielej, užitočnej a chovateľsky vďačnej, z kompetentných miest  nič nepočuť.“

Kto sa o udržania a rozvoj plemena stará?

O rozvoj a ďalšie zveľaďovanie a rozvoj plemena sa na Slovensku starajú dva chovateľské kluby, ktoré majú na starosti plemenitbu a uznávanie kontrolovaných chovov.

■ Slovenský klub chovateľov husí a kačíc so sídlom v Trenčianskych Stankovciach.

■ Klub chovateľov slovenských a suchovských husí so sídlom v Nitre.

Ešte prehľad vystavovateľov a počtu slovenských bielych husí vystavených na CVZ v Nitre za uplynulých 5 rokov.

XVIII. CVZ Nitra 12. – 13. 12. 2015 (2 vystavovatelia, 6 husí, pohlavie 3,3)

Jozef Fogada 2,2, Marián Abelovský 1,1.

(Vystavovateľ vystavil) – Jozef Fogada 2,2, Marián Abelovský

XIX. CVZ Nitra 26. – 27. 11. 2016 (5 vystavovateľov, 14 husí, pohlavie 7,7)

Zoltán Balogh 2,2, Rastislav Kovár 2,2, Marián Abelovský 1,1, Jozef Fogada 1,1, Ing. František Staňo 1,1.

XX. CVZ Nitra, 25. – 26. 11. 2017 (6 vystavovateľov, 13 husí, pohlavie 9,4)

Jozef Fogada 4,0, Marián Abelovský 1,1, Zoltán Balogh 1,1, Rastislav Kovár 1,1, Rudolf Melkner 1,0, Michal Petrík 1,1.

XXI. CVZ Nitra 24. – 25. 11. 2018 (9 vystavovateľov, 26 husí, pohlavie 11,15)

Rudolf Melkner 2,2, Mgr. Vladimíra Pecková 1,3, Michal Petrík  2,2, RNDr. Július Szabó 2,2, Marián Abelovský 2,0, Zoltán Balogh 1,1, Pavol Bonk 0,2, Jozef Fogada 1,1, Rastislav Kovár 0,2.

XXII. CVZ Nitra 23. – 24. 11. 2019 (8 vystavovateľov, 21 husí

Rudolf Melkner 2,2, Mgr. Vladimíra Pecková 2,2, Jozef Fogada 2,2, RNDr. Július Szabó 1,0, Zoltán Balogh 1,1, Rastislav Kovár 1,1, Marián Abelovský 1,1, Gabriel Pavka 1,1.

Text a foto Dušan Barlík

nasledujte nás